5. Vojenské archívy

Ďalšia možnosť ako sa dozvedieť niečo o svojich predkoch je, ak bol niektorý z nich vojak. Vtedy je možné pátrať vo vojenských archívoch. Na Slovensku máme Vojenský historický ústav v Bratislave, v Čechách sídli Vojenský ústřední archiv v Prahe. Na tieto miesta sa možno obrátiť a moja skúsenosť je veľmi pozitívna, stretla som sa tam s veľmi ochotnými ľuďmi, ktorí mi poradili. Moja prvá cesta viedla do slovenského archívu, pretože niektorí moji predkovia boli vojaci. Našťastie som vedela ich dátumy aj miesta narodenia. V archíve v Bratislave, ktorý som navštívila osobne, bohužiaľ údaje o mojich predkoch nemali, v Prahe som ale mala viac šťastia. Nenašli sa síce žiadne záznamy o mojich predkoch, ktorí bojovali v prvej svetovej vojne, jeden sa dokonca ani nevrátil, ale archív mi poskytol všetky údaje ktoré sa dali vyhľadať o mojom ďalšom predkovi, v tomto prípade vojakovi z povolania. Kedysi dávnejšie som našla staré listy, ktoré ostali po prastarej mame. Trochu som váhala, či je vhodné čítať si osobné spomienky našich predkov. Potom som si však povedala, že oni už sú dávno preč a ja sa z listov možno dozviem niečo o ich živote, a preto som si niektoré prečítala. Napríklad aj ten, v ktorom písali prastarému otcovi (ktorého som, bohužiaľ nepoznala) starí kamaráti z vojny o akýchsi bezstarostných rokoch na Sibíri. V starých albumoch som našla fotky, kde boli odfotení vojaci v zákopoch a perom označené frontové línie. Dovtedy som nemala tušenia o čom vlastne všetky tieto veci sú. A zrazu som si to spojila s informáciami z archívu. Áno, prastarý otec bol naozaj v zajatí na Sibíri, a naozaj bojoval aj v druhej svetovej vojne.